Vzbura prírody voči človeku začína!

Autor: Milan Lacúch | 22.12.2017 o 15:14 | Karma článku: 1,24 | Prečítané:  101x

Časové rozmedzie medzi jednotlivými prírodnými katastrofami sa povážlivo zmenšuje a kto tieto veci sleduje uvedomuje si, že naozaj začína ísť o niečo mimoriadneho.

Býva už takmer pravidlom, že akonáhle niekde vo svete dôjde k prírodnej katastrofe, okamžite sa ozývajú hlasy, ktoré to zľahčujú tvrdiac, že predsa záplavy, zemetrasenie, hurikány, požiare a iné živelné katastrofy tu boli vždy a od nepamäti. Nikto sa ale nechce hlbšie zamyslieť nad ich frekvenciou, ktorá nebola nikdy taká, ako je v súčasnosti. Časové rozmedzie medzi jednotlivými katastrofami sa totiž povážlivo zmenšuje a kto tieto veci sleduje uvedomuje si, že naozaj začína ísť o niečo mimoriadneho. O čosi, či tu v takejto miere doteraz ešte nebolo.

Do určitého obdobia svojho vývoja žila totiž ľudská civilizácia v relatívnej spätosti a v súlade s prírodou. V minulých časoch existovalo mnoho ľudí, ktorí práve pre svoju mimoriadnu spätosť s prírodou dokázali vidieť a vnímať bytosti prírody, starajúce sa o bezchybný chod veľkého prírodného diania. Rozprávky o vílach, rusalkách, elfoch, gnómoch, trpaslíkoch a podobne nie sú žiadnym výmyslom, ale reálnou skutočnosťou, ktorú mohli spomínaní ľudia celkom jasne vnímať. Všetky tieto bytosti možno súhrnne nazvať akousi skrytou inteligenciu prírody, ktorá vedome formuje a usmerňuje celé prírodné dianie.

Takýto, aspoň do určitej miery prirodzený vzťah medzi ľuďmi a prírodou pretrvával až do obdobia technickej revolúcie, čiže približne do začiatku 20. storočia. Potom došlo k prudkému nástupu technického rozvoja, ktorý so sebou priniesol množstvo negatív. Spomeňme iba tri najzásadnejšie:

1. Ničenie prírody

2. Postupné odtrhnutie ľudí od prírody

3. Vznik pýchy a domýšľavosti v takzvané neobmedzené ľudské možnosti

K bodu č.1:

Ľudia pri svojich technických vynálezoch zväčša nezohľadňovali a ešte aj dnes iba v minimálnej miere zohľadňujú ich škodlivý dopad na prírodu. Pre ľudí boli totiž vždy rozhodujúce úplne iné činitele a z nich samozrejme na prvom mieste peniaze.

Ak do obdobia začiatku technickej revolúcie bolo možné nazvať prírodu na našej planéte panenskou, je doslova desivé uvedomiť si, čo s ňou ľudstvo dokázalo urobiť za sto rokov. Je niečo obludného na tom, ako sme za takú krátku dobu zničili našu planétu. Tým, ktorí čo i len trošku uvažujú musí byť jasné, že spôsob takzvaného vedecko technického pokroku, aký sme praktizovali za posledných sto rokov nie je jednoducho trvalo udržateľný. Ak totiž budeme takto jednať aj v budúcnosti, z našej zeme urobíme neobývateľnú púšť.

K bodu č. 2:

Technický pokrok viedol k vzďaľovaniu sa ľudí od prírody. Viedol k budovaniu obrovských mestských aglomerácií, v ktorých sa žije v umelom prostredí. V umelom a neprirodzenom odtrhnutí od prírody.

Umelé a neprirodzené prostredie a spôsob života majú za následok umelý a neprirodzený spôsob myslenia, pretože človek si v mestách vybudoval určitú vlastnú realitu a v tejto realite je nútený žiť, myslieť a jednať.

Takzvaný moderný človek už však nemyslí normálne, čiže prirodzene! Už nesúznie s prírodným dianím, už za ním nevyciťuje pôsobenie skrytej, vedomej inteligencie, zosobnenej prírodnými bytosťami. Je mu to iba na smiech a tieto bytosti odsunul do ríše rozprávok.

Chudák „moderný“ človek však nechápe, že práve on sám je na smiech! Že on sám svojim „moderným“ spôsobom myslenia stratil schopnosť vnímať a vyciťovať tieto veci! Že u neho samotného došlo k zúženiu duševného obzoru a k poškodeniu zdravého spôsobu myslenia! Nechápe, že vysmievanie sa existencii prírodných bytostí svedčí o jeho vlastnom posune mimo realitu života a bytia!

K bodu č.3:

Skutočnosti, spomínané v dvoch predchádzajúcich bodoch mali za následok rozkvet ľudskej domýšľavosti, pýchy a až arogancie, s ktorou sa ľudstvo stavia proti prírode. Nátlakom a proti všetkým prirodzeným prírodným zákonitostiam si ľudstvo chce nasilu vynucovať splnenie svojej vlastnej vôle. Človek sa vo svojej pýche, arogancii a domýšľavosti dovoľuje stavať proti prírodným zákonom, ktoré však v konečnom dôsledku vždy budú a vždy zostanú silnejšími, ako on sám.

Výsledkom podobného jednania nemôže byť nič iného, ako tragédia! Pýcha totiž predchádza pád! A pád, veľký celosvetový pád modernej civilizácie je bodom, ku ktorému smerujeme vo svojom zúfalom odtrhnutí od prírody a vo svojej slepej a pyšnej domýšľavosti, ktorá nám to znemožňuje vnímať. Požiare, záplavy, zemetrasenia, veterné smršte a mnoho iných vecí svedčí o tom, že príroda sa začína stavať proti človeku. Áno, ľudstvo začína byť prírodným dianím tlačené ku okraju priepasti, ale ono sa vo svojej slepote a obmedzenosti pyšne chystá vykonať ďalšie, prevratné kroky vpred.

Ako zvrátiť tento nepriaznivý stav? Zmenu k lepšiemu je možné privodiť iba zmenou seba samého! Kto sa bude spoliehať na politikov a mocných tohto sveta, že to snáď oni urobia za nás, ten sa veľmi mýli! Oni, ako určitá spoločenská elita, sú akoby zosobnením všetkej ľudskej pýchy, namyslenosti a viery v ľudský rozum a práve z tohto dôvodu zostávajú hluchými a slepými.

Zmena môže prísť iba zdola a to tak, že precitnú ľudia – jednotlivci! Jednotlivci, ktorí svoje myslenie a cítenie, i všetko svoje konanie nasmerujú k pravým hodnotám: K túžbe po poznaní skutočného zmyslu vlastného bytia, ktoré nemá iba hmotný rozmer. K snahe o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti svojho vnútorného života – čistoty a ušľachtilosti vlastného myslenia a cítenia, ale aj všetkého vonkajšieho jednania. K odstráneniu egoizmu, ktorý človeku zabraňuje, aby presiahol obmedzené hranice vlastného „ja“ a myslel na prospech iných viac, ako na svoj vlastný. K nahradeniu súčasného princípu bezohľadnej konkurencie vzájomnou pomocou a spoluprácou medzi ľuďmi. Toto sú teda princípy, na základe ktorých sa môže stať náš život zdravým a prirodzeným!

Jedine prostredníctvom nájdenia tejto prirodzenosti možno totiž nájsť spojenie s prírodou i stratenú úctu k nej. Potom budeme myslieť a konať v súlade s prírodným dianím, ako aj v súlade s jeho skrytou inteligenciou, ktorá nám bude pomáhať a podporovať nás v našom snažení.

Všetko, čo v súčasnosti dosiahla civilizácia takzvaného moderného veku bolo dosiahnuté zväčša na úkor prírody a v protichodnom pôsobení voči nej. A zdá sa nám to veľké a úžasné, i keď to nemôže mať dlhého trvania. Aké veľké a úžasné veci by však mohli ľudia dosiahnuť vo vedomej harmónii a spolupôsobení s prírodou a bytosťami v nej činnými? Až potom by nastal skutočný pokrok, o ktorom sa nám ešte teraz ani len nesníva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Vojnový reportér: Na liečení sa ma psychiater spýtal, či som normálny

Po dvadsiatich šiestich rokoch sa TOMÁŠ ETZLER vrátil späť do Českej republiky.

ŠPORT

Kuzminová má už aj zlatú medailu, odovzdala jej ju Barteková

V Pjongčangu si prebrala už tri medaily.


Už ste čítali?