Dobro duchovné a dobro materiálne. O neuveriteľnom rozdiele medzi nimi

Autor: Milan Lacúch | 13.3.2018 o 15:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  79x

   Nie všetko, čo sa nám z nášho subjektívneho hľadiska javí ako dobré, je pre nás dobré aj z hľadiska duchovného. Z hľadiska záujmov našej duše.

   Mali by sme preto už konečne pochopiť, že univerzum podlieha duchovným zákonitostiam a že pre ľudí, ktorých podstata je duchovná, majú byť práve tieto zákonitosti rozhodujúce.

   Znamená to teda, že jedine na ich rešpektovaní má byť postavené naše jednanie v hmotnom svete, čím by sa reálne to duchovné dostalo do súladu s hmotným a bolo by s ním v jednote.

   Žiaľ, my ľudia sme zväčša materialisti a neberieme také niečo na zreteľ. Tvrdošijne odmietame brať do úvahy celistvosť bytia, ktorá v sebe zahŕňa ako materiálny, tak i duchovný rozmer. Naučili sme sa preto zohľadňovať iba naše hmotné záujmy a ignorovať všetko ostatné. Avšak z takéhoto obmedzeného a okliešteného pohľadu na realitu nemôže povstať nič iného, ako  naivná obmedzenosť, prostredníctvom ktorej na jednej strane síce hmotne prospievame, ale na druhej strane si neuveriteľne duchovne škodíme.

   Aby sme pochopili, aké veľké je odtrhnutie ľudstva od duchovných zákonitostí, uveďme si jeden, možno trochu extrémny príklad. Vezmime si človeka dnešnej modernej doby, ktorý vo svojom vnútri, vo svojom vnútornom živote pestuje rôzne negatívne pocity a myšlienky.

   Namiesto toho, aby sa teda v súlade s duchovnými zákonitosťami nášho univerza, ktoré ale žiaľ nepozná, snažil udržať svoj vnútorný život čistým, sa naopak pokojne vnútorne zaoberá vecami negatívnymi. A ak to trvá určité dlhšie časové obdobie, negativita, ktorú človek pestuje vo svojom vnútri sa napokon zmaterializuje a zhmotní do fyzickej podoby, čo sa prejaví chorobou nejakého telesného orgánu. Človek ochorie, pretože z hľadiska požiadavky a nevyhnutnosti udržiavať vlastný vnútorný život čistým bol v podstate, svojim dlhodobým pestovaním vnútornej nečistoty, vnútorne chorým už dávno pred tým. A táto jeho vnútorná choroba, choroba jeho duše, sa potom napokon, po nejakom čase, prejavila nevyhnutne aj navonok. No a často sa potom stáva, že človek ochorie až tak veľmi, že keby nežil v našej dobe so všetkými  vymoženosťami modernej medecíny, musel by nevyhnutne zomrieť.

   Súčasná medecína mu však dokáže život zachrániť a predĺžiť, čo sa v našom  materialistickom svete považuje za veľký úspech.

   Veď predsa človek, ktorý by inak musel nevyhnutne zomrieť, žije o päť, desať, alebo dokonca i pätnásť rokov dlhšie. Z hľadiska ľudského pohľadu ide teda o úspech a obrovský pokrok.

   Ale je vec naozaj takouto pozitívnou aj z hľadiska vyšších duchovných zákonitostí, o ktorých človek netuší a ktoré vôbec neuznáva?

   Skúsme sa teraz pozrieť na celú vec úplne inak, a síce práve z hľadiska duchovných zákonitostí. Čiže z hľadiska prospechu našej duše.

   Ak by teda vyššie spomínaný človek žil teoreticky v inej dobe, ako je tá naša s rozvinutým zdravotníctvom, musel by nevyhnutne zomrieť. No a po jeho smrti by jeho duša klesla na takzvanom druhom svete do určitej úrovne, svojou rovnorodosťou presne zodpovedajúcej negatívnemu vnútornému stavu dotyčného. Do úrovne, ktorú si vzhľadom k negativite svojho skrytého, vnútorného života spravodlivo zaslúži.

   Ale my dnes žijeme v dobe, kedy ľudia aj napriek svojim vnútorne dlhodobo pestovaným negativitám nemusia zomrieť, pretože moderná lekárska veda im dokáže život zachrániť.

   Čo sa však deje v tých piatich, desiatich, alebo pätnástich rokoch nadstaveného života, ktoré moderná doba dotyčnému darovala? Nedeje sa nič ného, ako to, že nevedomému človeku, ktorý absolútne nič netuší o duchovných zákonitostiach bolo umožnené pestovať negativitu vo svojom vnútri o päť, desať, alebo pätnásť rokov dlhšie.

   Inými slovami povedané, dotyčný človek sa predĺžením vlastného života duševne zaťažuje oveľa viac, než by sa bol zaťažil vtedy, keby zomrel skôr. A to bude pre neho znamenať, že po smrti klesne jeho duša oveľa hlbšie, než by klesla vtedy, keby zomrel skôr a nebol by tak zaťažený  pestovaním vnútornej negativity. Jeho oveľa hlbší pád na takzvanom druhom svete bude mať pre neho za následok omnoho horšiu východziu pozíciu, z ktorej bude musieť opätovne začať so svojim duchovným vzostupom. Bude teda vystavený oveľa ťažším životným podmienkam nielen na druhom svete, ale aj potom, pri jeho ďalšom prípadnom fyzickom zrodení na zemi. Keby sa ale jeho duša skoršou smrťou zlom menej zaťažila, neklesol by na druhom svete tak hlboko a i jeho ďalšie zrodenie na zemi by bolo oveľa priaznivejšie.

   Duchovne neznalý človek teda predĺžením vlastného života získava iba predĺžený čas na hromadenie vín, čím v skutočnosti viac stráca, ako získava, pretože túto zvýšenú hromadu vín a negativity bude musieť na druhom svete oveľa ťažšie a bolestnejšie odpykávať.

   Ako teda vidieť, nie všetko, čo sa zdá byť dobré z hľadiska fyzického je dobré aj z hľadiska duchovného. Tieto dve stanoviská sa totiž môžu niekdy až diametrálne vzájomne odlišovať.

   Materialista, ateista, alebo človek zaujatý však pravdepodobne zo všetkého, čo bolo doposiaľ povedané mylne vyvodí, že ak chceme byť duchovní, nemáme chodiť k lekárovi, máme odmietnuť jeho pomoc a radšej zomrieť, pretože tak to bude pre nás z duchovného hľadiska lepšie.

   Nie! Je to úplne inak! Od duchovného človeka sa nežiada, aby sa vyhýbal lekárskej starostlivosti. Poznanie duchovných súvislostí, o ktorých sme hovorili nám však dáva možnosť a príležitosť využiť modernou medicínou nastavený čas k pochopeniu vnútornej príčiny našej choroby, k jej odstráneniu, alebo jednoducho povedané, k vlastnému polepšeniu sa.

   Znamená to teda, že duchovne znalý človek využije svoj nadstavený čas k duchovnému pozdvihnutiu svojej osobnosti, zatiaľ čo človek neznalý naopak spravidla zneužíva nadstavený čas iba k ďalšiemu hromadeniu chýb a vín, ktoré zaťažujú jeho dušu.

   O všetkých týchto veciach by ľudia rozhodne mali vedieť, pretože popísaný rozpor medzi tým, čo je pre nás dobré z fyzického hľadiska a tým, čo je pre nás dobré z duchovného hľadiska sa premieta do najrozličnejších oblastí nášho každodenného života. No a práve v našom každodennom živote by sme sa mali dokázať naučiť zohľadňovať nie len to, čo sa nám osobne javí z materiálneho hľadiska ako dobré, ale predovšetkým to, čo je pre nás skutočne dobré. Čiže dobré z duchovného hľadiska!

   Ale keďže žiaľ ľudia o tom nič nevedia, vo svojej jednostrannej materialistickej orientácii a v zohľadňovaní jedine vlastných hmotných záujmov   enormným spôsobom škodia svojej duši a zaťažujú ju. A táto záťaž strhne potom, po fyzickej smrti ich dušu nevyhnutne do nízkych a temných oblastí druhého sveta, v ktorých bude nesmierne trpieť a ktoré budú pre ňu predstavovať veľmi nevýhodnú východiskovú pozíciu z hľadiska jej ďalšieho jestvovania. Či už na druhom svete, alebo z hľadiska jej prípadného opätovného zrodenia na zemi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Prežil Kaliňáka aj Druckera. Urobme z Gašpara rovno premiéra (píše Michal Havran)

Nemusíte hľadať, máte ho tam, zachráňte nás pred prevratom a neistotou.

ŠPORT

Sagan zarába na Saganovi. Stretnutie stojí 150 eur

Majster sveta spolupracuje s fanklubom, za ktorým stojí jeho brat.

KOMENTÁRE

Fico sa vracia. Vyzerá ako Sulík

Keď príde na Maďarsko, Poľsko, mimovládky či Rusko, Sulík hovorí ako Fico.


Už ste čítali?