reklama

Krátky príbeh, ktorého pointa vás prekvapí

Do bufetu na stanici vošiel muž stredného veku. Pri pulte si kúpil párky, položil si ich na voľný stolík a šiel si kúpiť ešte niečo na pitie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ako sa však vracal s minerálkou v ruke zrazu vidí, že pri jeho stolíku niekto sedí. Nie je to žiadny bezdomovec, ale inteligentný starší pán, ktorý s chuťou konzumuje jeho párky.

Muž sa zarazil, zastal, ale napokon predsa len prišiel ku stolíku a sadol si. A keďže bol naozaj hladný, zobral si párok, ktorý ešte ostal a dal sa do jedenia.

Starší pán sa naňho zahľadel, nič však nepovedal a tak spolu mlčky jedli. Potom sa onen starší pán zdvihol a bez slova odišiel.

Muž tiež dojedol svoju párku, dopil minerálku, vstal a mimovoľne sa pozrel na vedľajší stolík. A v tom momente ho obliala horúčava a hanba, pretože na stole vedľa boli jeho vlastné, nedotknuté párky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poučenie: Ak sme presvedčení o tom, že niekomu prejavujeme milosrdenstvo a láskavosť, môže to byť niekedy úplne inak. Tá láskavosť a to milosrdenstvo môže byť totiž preukazované nám samotným.

V niektorých krajinách s budhistickou tradíciou je zvykom, že muži strávia určitú časť svojho života ako mnísi. V tomto období svojho života, podľa osobnej voľby môže ísť aj o niekoľko rokov, je celým majetkom dotyčného iba jeho odev, ktorý má na sebe a miska, do ktorej mu ľudia dávajú potravu na každodenné prežitie.

Ráno zvyknú stáť mnísi pri ceste a čakať na potravu, ktorú im ľudia podarujú, aby sa v ten deň stala ich obživou. Najzaujímavejšie na celej veci však je, že pri darovaní daru mníchom neďakujú oni ale tí, ktorí ich obdarovávajú. Neďakuje teda prijímateľ, ale darca. Ďakuje za to, že smel a mohol darovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poučenie: Ak darujeme niečo iným, v skutočnosti tým obdarúvame sami seba, za čo by sme tým iným mali byť vďační.

Vysvetlenie: Jedine to, čo sme dokázali nezištne darovať druhým zostane našim trvalým majetkom, kým o všetko to, čo sme si ponechali sami pre seba aj tak jedného dňa prídeme.

Darom však nemusí byť vždy iba dar hmotný. Môže to byť i dobrosrdečnosť, láskavosť, úsmev, alebo prejavenie úcty či ohľadu k druhým ľuďom.

Ak totiž takýmto spôsobom nezištne dávame, svoje bohatstvo si zhromažďujeme tam, kde „hrdza neničí, moľ nerozožiera a zlodej nekradne“. Tam, kde jedného dňa všetci aj tak odídeme. No a tam potom nájdeme všetky činy nami prejaveného, nezištného dobra k iným ako bankový vklad na účet našej vlastnej osoby. Len človek, ktorý prejavuje dobro, ktorý dáva dobro iným je skutočne bohatý! Bohatý pravým a nepominuteľným spôsobom!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cudzo znejú tieto slová v našom svete. Cudzo znejú tieto slová vo svete, kde každý zhŕňa iba sám pre seba a stredobodom všetkých snáh je iba prospech vlastného ja. A ešte snáď prospech ľudí, s nami osobne úzko spriaznenými.

Cudzo znejú slová o nezištnom dávaní ľuďom majetným a ľuďom dobre zabezpečeným všetkými hmotnými vecami. Oni sú však v skutočnosti žobrákmi a chudákmi, pretože všetko, čo majú a čo neraz nadobudli na úkor iných, všetko toto budú musieť jedného dňa zanechať tu a odísť tam, kde si prezieravo nenazhromaždili žiaden kapitál. Tam sa potom ocitnú s úplne „prázdnymi vreckami“ a teda naozaj ako najposlednejší chudáci a žobráci. Tam sa zrazu z tých prvých stanú poslední!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zase naopak, z tých posledných a bláznov, ktorí v tomto sebeckom a materialistickom svete nepochopiteľným spôsobom uprednostňovali hodnoty dobra a úcty k ľuďom, z týchto sa tam stanú prví. Lebo tam platia iné hodnoty a iná „mena“!

Ak teda budeme v našom živote nezištne prejavovať úctu, dobro, milosrdenstvo a láskavosť voči druhým pamätajme, že v skutočnosti je všetko inak. V skutočnosti bude napokon táto úcta, dobro, milosrdenstvo a láskavosť prejavená nám samotným.

A ak budeme mať niekedy pocit, že obdarovávame iných a pomáhame im, v skutočnosti sme tým obdarovávaní iba my samotní a je tým pomáhané práve nám. Všetko je totiž úplne inak, ako sa zdá nášmu, hmotou obmedzenému vnímaniu tu na zemi.

Milan Lacúch

Milan Lacúch

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám rád ľudí a dobrú spoločnosť. Vyznávam slobodu myslenia a slova. Z každej životnej situácie sa snažím poučiť a nájsť jej prostredníctvom riešenie pre pokračovanie svojej životnej cesty. A pretože sa chcem podeliť s inými o svoje myšlienky o živote, rozhodol som sa založiť si tento blog. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu